Kalkulačka inflácie

Inflácia je rast cenovej hladiny — rovnaký tovar stojí každý rok viac. Meria sa indexom spotrebiteľských cien (CPI) — koš typických výrobkov a služieb, ktorý štatistický úrad pravidelne oceňuje. Slovenský štatistický úrad (ŠÚSR) zverejňuje mesačné aj ročné CPI. Cielená inflácia ECB je 2 % ročne.

Ak máš 10 000 € na účte s 0 % úrokom a inflácia je 3 %, po roku môžeš za tie peniaze kúpiť tovar za 9 709 € (v dnešných cenách). Reálna hodnota peňazí klesla o 291 €. Aby si zachoval kúpnu silu, musíš dosiahnuť výnos aspoň rovný inflácii. Preto je dlhodobé „šetrenie v banke“ (pod infláciou) de facto strata.

2022: historicky vysoká inflácia ~12,8 % (energetická kríza, vojna na Ukrajine). 2023: spomalenie na ~10,5 %. 2024: výrazné spomalenie na ~3,2 %. Slovensko bolo dlho nad priemerom EÚ hlavne kvôli regulácii energií a štruktúre koša. Pre výpočty pri dlhodobom plánovaní sa odporúča počítať s 2–3 % ročne.

Nominálna hodnota je to, čo vidíte na výpise — napr. investícia vzrástla z 10 000 € na 12 000 € (20 % nárast). Reálna hodnota zohľadňuje infláciu — ak bola inflácia 3 % ročne, reálny výnos je len cca 17 %. Pre dlhodobé plánovanie (dôchodok, FIRE) je kľúčová reálna hodnota, nie nominálna.

Osvedčené prístupy: Akciové ETF indexové fondy (historicky prekonávajú infláciu dlhodobo), nehnuteľnosti (nájom + rast hodnoty), TIPS (inflačne indexované dlhopisy v USA — na SK nie sú dostupné priamo), zlaté ETF (korelácia s infláciou nie je spoľahlivá). Sporiace účty a termínované vklady sotva pokryjú infláciu pri dlhodobom horizonte.